Život na Myjave a kroky k lepšiemu životu

21 mar

Na Myjavu som sa prisťahoval pred približne siedmymi rokmi, pretože som sa do Myjavských kopaníc zamiloval na prvý pohľad a pretože je táto krajina dostatočne blízka k Bratislave, z ktorej aj s mojou partnerkou pochádzame. Ak tu žijete odjakživa, tak sa vám to nemusí tak javiť, ale kopanice sú jednoducho čarovné. Malebné zhluky storočných domčekov, chalúp a majestátnych stodôl roztrúsených po mierne zvlnenej krajine dávajú tomuto miestu jedinečný a neopakovateľný ráz, ktorý len tak niekde nenájdete.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že čarovná krajina rovná sa ideálne miesto pre život. Kopaničiarske osídlenie, ktoré nešetrí priestorom okolo domov, dáva veľa možností pre rozvoj domáceho hospodárenia. V metropole pod slamou nie je síce veľa možností kultúrno-spoločenského vyžitia, ale zas sú tu obchodíky pokrývajúce základné potreby a všetky úrady sú sústredené na jednom mieste. Centrum mesta je akurát tak malé, že v ňom všetko potrebné rýchlo obeháte a s veľkou pravdepodobnosťou zažijete príjemné náhodné stretnutie so známymi a priateľmi. Čo teda bráni tomu, aby čarovná krajina mohla byť ideálnym miestom pre život?

Nedávno som objavil článok, v ktorom sa píše o jedenástich znakoch prospievajúceho mesta. Zaujalo ma to, pretože tie body sa javia pomerne ľahko dosiahuteľné. Článok je písaný v americkom prostredí, takže to treba vnímať s odstupom, ale na ilustráciu to príde vhod aj pre nás európanov. Takže tu je tých 11 bodov:

  1. Ľudia sa nenechajú veľmi rozptyľovať rozvratnou štátnou politikou,
  2. Môžete rozpoznať miestnych patriotov,
  3. Verejno-súkromné partnerstvá sú skutočnosťou,
  4. Ľudia poznajú príbeh mesta,
  5. Majú fungujúce centrum,
  6. Sú blízko výskumného centra,
  7. Majú a rozvíjajú miestne (komunitné) vzdelávanie dospievajúcich a dospelých,
  8. Majú neobvyklé (progresívne) školy,
  9. Snažia sa byť otvorení,
  10. Majú veľké plány,
  11. Majú malé pivovary.

Celý článok (v angličtine) s podrobným vysvetlením jednotlivých bodov nájdete tu.

Späť na Myjavu – dve veci, ktoré som podcenil a ktoré ma zaskočili:

  1. Riedko osídlená krajina obnáša výrazné a sústavné prekonávanie vzdialeností, pričom o verejnú dopravu sa nemožno veľmi oprieť, iba ak sa dokážete napasovať do riedkeho harmonogramu autobusových spojov.
  2. Nie sú tu takmer žiadne primerane zaplatené pracovné príležitosti. Ak aj máte to šťastie a nájdete si prácu, v ktorej strávite podstatnú časť pracovného dňa, po finančnej stránke ste na tom približne rovnako, ako keby ste vôbec nepracovali. Mnohí obyvatelia žijú na Myjave len preto, že si ešte nenašli prácu v Bratislave alebo v zahraničí. To je smutný stav a treba s ním niečo robiť.

Prvý bod sa dá ošetriť zaobstaraním si nejakého približovadla. Auto je obvyklým riešením, elektrický bicykel sa javí ako zaujímavá alternatíva.

S druhým bodom je to zložitejšie. Nejaké pracovné miesta v strojárskej výrobe vytvárajú menšie firmičky sústredené v areáli bývalej armatúrky a v priemyselnom parku. Mimo strojárskej výroby sa to na prvý pohľad javí tak, že tu nie je veľa možností. Možno je to ale záležitosť celkovej transformácie ekonomiky. Hotové pracovné miesta už nevznikajú takým tempom ako kedysi, a preto nemá veľmi zmysel prácu hľadať, treba si ju radšej vytvoriť. Potenciál rozvoja vidím v rozvoji domáceho hospodárenia, v potravinovej sebestačnosti, v predaji hospodárskych prebytkov z dvora, v službách a v remeslách poskytovaných jednotlivcami. Chce to ale zmeniť myslenie z „pracujeme vo fabrike a míňame v hypermarkete“ na „nakupujeme u susedov a podporujeme sa navzájom“.

V ďalšom článku si predstavíme určité konkrétne kroky v tomto smere, ktorými si môžeme pomôcť k lepšiemu životu. Ak vás téma zaujala, sledujte tento web, píšte, komentujte, zdieľajte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *